štvrtok, 9. júna 2011

Čínsky rap!

Trochu nekomerčného čínskeho rapu nikdy nezaškodi! Dosť bolo poriadku, usporiadania a organizácie! Poďme sa vrhnúť na veci tak, ako to máme všetci najradšej – to jest chaoticky a zjavne neusporiadane!

(mimochodom, aby som nezabudol, o žiadnom čínskom rape to –asi- nebude, to je len taká povedačka, ospravedlňujem sa za zavádzanie (-: ).

Takže novinka číslo 1, ktorá ma okrem iného prívadza do tejto „hoop“ nálady je to, že som konečne dostal také víza aké som od začiatku chcel – tj 3 mesačné business víza. Nedivte sa, nerobím (zatiaľ) žiadny business, ale internship spadá ako keby pod business, takže preto. No, ale v skutočnosti mám už pas pomaly zaplnení čínskymi vízami – a až teraz na štvrtý krát sa mi podarilo dostať tie správne. Znamená to teda, že v Číne zostanem do augusta, podľa pôvodného plánu. Všetci sa veľmi tešíme, aj keď aj alternatívny plán s evakuáciou do Hong Kongu, následne presunom nízkonákladovkou do Malajzie a tam nejaké neorganizované cestovanie znel celkom dobre. Nabudúce...

Takže tak. Je tu inak riadne hnusne. Túto frázičku väčšinou zvyknem používať doma od novembra do marca a znamená, že je mínus, tma a prší. V miestnych podmienkach to znamená, že je fakt neuveriteľne dusno a horúco a lepkavo, a to tak, že sa naozaj nedá vydržať vonku a sedieť v metre na zemy sa tak stáva atraktívnejším ako sedieť v peknom čínskom parku. To sú tie paradoxy života v čínskom znečistenom meste. Áno, moje vysvetlenie totiž zvaľuje vinu na neposlušných Číňanov, ktorí si do ovdzušia púšťajú svinstvá. Matka príroda by určite nedokázala vytvoriť takéto nehostinné podmienky.

A čo ešte? Bol som na výlete v Zhangjiajie a bolo super. Ale bolo tam fakt príliš veľa čínskych turistov a tí vedia byť pekne protivní. Permanentne vykrikujú z megafónov, fotia všetko, poprípade predávajú fotky (a to musia riadne nahlas aj propagovať). A okrem toho boli všetci tí tisíc Číňanov prekvapení, že tam vidia jedného zahraničného a tak mi to dávali na vedomie tým, že na mňa čumeli fakt jak na zjavenie a vykrikovali „cudzineeec, cudzinéééééc!“. Po určitom čase to prestáva byť vtipné.

Ale spravil som si aj pár kamošov a hlavne som veľmi pyšný na prvú kamošku, ktorá nevie po anglicky, a teda si na nej cvičím moju „broken chinese“. Ona, keďže nevedela po anglicky, tak ani nemohla protestovať (-: A druhá „kamoška“ bola spolusediaca teta vo vlaku, cca 50 ročná, ktorá išla pozrieť syna do Shenzhenu. Veľmi sympatická pani, po anglicky nevedela ani „hello“, jej meno som si nezapamätal a ona bohužiaľ nechcela aby som jej dal nejaké anglické, takže najbližší cudzinec to bude mať s jej menom opäť ťažké.

Bežný život v Guangzhou stále po starom, všetko ok. Včera som bol na výbornej výstave, pozrieť absolvenstké práce dákych umeleckých študentov. Vyzerá to ta, že Číňania v skutočnosti majú predstavivosť, a niektorí dosť dobrú. Bolo to totiž úžasné.

Inak sa tu už samozrejme cítim ako miestňak, v skutočnosti je Guangzhou po Košiciach a Brne mesto, kde som v živote strávil najviac času (-: Milé. A nebudem to už ďalej naťahovať a všetkých vás pozdravujem a poberiem sa. Inak, priznám sa, že sa už začínam tešiť domov, tak mi chystajte darčeky na privítanie. Lebo ja mám už zhromaždenú slušnú zásobu rôznych čínskych, indických a malajzijských rároh, ktoré sa vám chystám náhodne rozdať. Tak aby ste neboli zahanbení...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára