štvrtok, 28. apríla 2011

Zlá Čína

Mám pocit, že odkedy som prišiel sem do Číny som prakticky nepovedal jedno krivé slovo o Číne. V súvislosti s tým čo sa mi všetko udialo včera, som sa rozhodol, že možno by som mohol predodstrieť aj svoje výhrady k tejto krajine a kultúre, aby ste si nemysleli, že som úplne podľahol materiálnym lákadlám (ako by si niekto mohol myslieť po prečítaní minulého článku). Takže čo sa mi tu nepáči?

Prostredie. ...je úplne katastrofálne! Bez akéhokoľvek preháňania. V posledných dňoch začala prichádzať pekná horúčava – predsa len som niekde na úrovni južného Egyptu. Bohužiaľ, horúčava so sebou priniesla to, o čom rozprávali všetci moji kamaráti a čomu som ja neveril – že sa nedá byť v žiadnom prípade vonku. Je tam totiž hnusne horúco, vlhko, lepkavo a hlavne zo znečistenia vytvorený opar. Takže napr. aj napriek tomu, že bol včera jasný deň, modrú oblohu by ste čakali zbytočne. Miesto toho je nad vami taký nejaký bielo-sivý opar, ktorý spôsobuje to, že aj keď ste niekde, kde by mal byť dobrý výhľad, tak vidíte iba sto metrov a zvyšok akoby vystupuje z hmly. Krása. A ešte na vás pečie slnko, aj keď ho vlastne nevdiíte. Na mňa to pôsobí veľmi frustrujúco...

Jedlo. V prvom rade – jedlo je vo všeobecnosti super. Ale s posledných dňoch som začal strácať zvyšky ilúzií o kvalite potravín. Totiž, keďže čítam noviny, tak viem, že každý druhý deň sa tam rieši, kto sa kde čím otrávil, čo našli v čom a podobne. A tak som sa rozhodol, že zavediem kontrolu toho, čo nakupujem. Len pre predstavu, napr. otravy mliekom v Číne nie sú nič výnimočné. Minule som čítal, že v milk tea nápojoch (ktoré som mal tak rád), minule pri rozbore nenašli ani stopu po mlieku. A tak som ich prestal kupovať. Stále nakupujem ostatné čaje a čakám na ďalšie články... Mäso som vyradil už dávnejšie, po tom ako som videl trh mäsa a kupovať nejakú šunku, alebo čokolvek spracované ma ani nenapadlo. Jednoducho, miestňaci sami priznávajú, že kvalita jedla je jedným z dôvodov, preťo bohatí ľudia emigrujú. Pekne, však?

Nuda. Číňania sú nudní. Ale neskutočne. To samozrejme neplatí o mojich kamarátov, tí sú super. Ale napr. pre väčšinu ľudí naokolo (teraz myslím tú strednú triedu ľudí, ktorí nemusia riešiť existenčné problémy) je úplne jediná možná zábava karaoke. Vidíte dobre. Proste výjde si skupinka ľudí do hrozne vyblikaného klubu, kde si objednajú miestnosť sami pre seba a v tejto miestnosti si potom dve hodiny púšťajú pesničky. Ale aké pesničky! Všetky sú rovnaké – hrozne pomalé, vždy o láske, vždy nejakí vygélovaný ľudia. Ak zahraničné, tak zásadne iba tie najhoršie americké vypalovačky. Jedna radosť. A to ešte nehovorím o tom, že z tých dvoch hodín strávia pol hodiny dohadovaním sa o tom, ako sa poskladajú na cenu. Okrem tejto milej zábavky, potom drvivej väčšine Číňaňov už ostáva iba chodiť do reštaurácii.

Číňania sú neschopní. Hmm, možno to znie zle, ale po včerajšku je to presne to čo si myslím. Niekto mi povedal, že USA má 12 krát vyššiu produktivitu. Neviem potvrdiť, ale včera som si to fakt myslel. Čínska pracovná morálka je veľmi divná. Na jednej strane pracujú s nasadením, na druhej strane je to často so záporným výsledkom. Ich organizačné a manažérske schopnosti ma zatiaľ nijako neuchátili, veci, ktoré sa mne zdajú úplne jednoznačne vyriešiteľné sa tu stávajú témou rozhovorov a nakoniec to aj tak nijako nefunguje a je to chaos. Jednoducho, myslím, že predstava, že Čína nás prevalcuje svojich nasadením a počtom ľudí môže byť veľmi blízko pravde.

Pravidlá sú v Číne pojem veľmi relatívny. Moje skúsenosti s vízami to zatiaľ dokazujú. Číňania si veľmi potrpia na tom aby sme ich rešpektovali, ale na druhej strane na pravidlá tu každý kašle – a robí dobre. Iba pravidlá na víza sa menia približne každý týždeň, sú iné v každom meste, na každej ambasáde a každom konzuláte. Majte potom rešpekt k niečomu takémuto... Hlavne keď to tu má každý hlboko.

To ako grobiansky sa ľudia správajú, som opisoval už predminule, tak to nebudem ďalej rozvádzať. Myslím ale, že sa k tomu ešte niekedy v budúcnosti vrátim, lebo od kedy som si to začal všímať, tak ma to úplne doráža... Ohromné množstvo ľudí sa správa ako keď vypustíte hordu tých najhorších dedinčanov do moderného veľkomesta.

Tak, možno to stačí pre predstavu. A to som sa ešte úplne vyhol politike! O tej si v skratke myslím, že iba odráža celkovú spoločenskú nejasnosť. Proste, väčšina ľudí naozaj nemá žiadny problém a snaží sa nerobiť nič "nesprávne". Ak sa náhodou znepáčite vláde, smola. Nájsť potom nejaké pravidlo, ktoré ste na svojej ceste minuli nepovšimnuté nie je žiadny problém...

pondelok, 25. apríla 2011

Veľmi tajný článok

Tento článok píšem iba vo svojej materinčine – východoslovenčíne a pevne dúfam, že úroveň google translatoru nie je natoľko vyspelá, aby to dokázal preložiť do pochopiteľnej angličtiny. Totiž, všetko čo budem písať je čistá pravda, ale predsa len sa jedná o trochu chúlostivú tému a v prípade, že to moji miestni kamaráti budú skúšať prekladať sa mi úplne nechce im vysvetlovať „ako som to myslel“.

K veci. Párkrát som sa už zmienil pomimo, že miestňaci ma tu majú za superstar a väčšinou na mňa všetci pozerajú, usmievajú sa, poprípade sa fotia a prihovárajú. To sa dialo aj v Indii, tu sa k tomu však v kombinácii s miestnou kultúrou vzťahov medzi chlapcami a dievčatami pridala nová dimenzia – a to fakt, že miestne holky ma majú za ... (hmmm... ako to slušne a jednoducho povedať).... výnimočného. Úplne vidím ako možno niektorí z vás vyprskli na monitori počítačov, je to však naozaj pravda, že u miestnych dievčat vzbudzujem pomerne veľký záujem. Pomerne preto, lebo z domu som nebol úplne zvyknutý na to, že by odo mňa neznáme holky pýtali číslo, chceli sa so mnou fotiť a na rovinu mi hovorili, že som pekný. Tak, a je to vonku, a ani to nebolelo. A vy sa možno dobre zabávate (-:

Samozrejme, s touto pozornosťou sa dá naložiť viacerými spôsobmi a ja sa snažím to udržiavať v medziach. Po nútenom polročnom separé v Indii to však nie je vždy ľahké.

Pre predstavu jeden príbeh z dnešného dňa. Pracoval som na informačnom stánku na metrovej stanici pred výstavou. Som tam samozrejme jediný zahraničný, okrem mňa asi 5 holiek a 2 týpci (celkom dobrý pomer, už som si tu zvykol na podobné). Tri holky ma už štvrtý deň permanentne spovedajú o tom, či sa mi páči tamtá holka, či sa mi páčia také vlasy, aké typy holiek mám rád a tak. Dve nové holky sa so mnou dnes fotili súkromne na mobil, okrem toho asi ďalšie 4 okoloidúce. Najväčší gól sa však stal počas obedňajšej prestávky, keď počas obedu (bol som s 2 spomínanými kolegyňami) na mňa začali hovoriť dve holky od vedlajšieho stolu (plynulou čínštinou a veľmi lámanou angličtinou), že aký som pekný a tak. Potom sa ma spýtali či s nimi chcem byť kamarát – keďže v Číne facebook nefunguje (pre nich), tak to znamenalo, že akože normálny reálny kamarát. A tak som im dal svoje číslo, už keď sme tí kamaráti, odfotili sme sa a na koniec som sa ešte opýtal ako že sa volajú moje nové kamošky. „Happy news“. Áno, vidíte dobre, jedna holka používa anglické meno „Happy news“. A ešte poznamenala, že dúfa, že nezabudnem meno...Ťažko. Už sa teším, keĎ zavolá a povie: „Hello, it’s good news“.

PS: Dúfam, že to neznelo veľmi šovinisticky, alebo namyslene. Len som chcel čo najpresnejšie opísať ako to tu chodí, tak verím, že to tak znie aj v strednej Európe (-:

nedeľa, 17. apríla 2011

Pár nesúvislých výkrikov z Číny

Je to už pekná doba čo som naposledy niečo napísal, poslal nejaké fotky, alebo iným spôsobom dal o sebe vedieť. Teda, aspoň sa mi zdá, úplne som to nekontroloval (-: Moja schopnosť vytvoriť si program tu v Číne padla na úrodnú pôdu a momentálne som už tak vyťažený ako kedykoľvek v Brne, alebo doma. Momentálne okrem svojej práce v jazykovej školy pracujem aj na Canton Fair (výstave), kde je mojou úlohou postávať pred stánkom firmy Alibaba a svojou bielou tvárou demonštrovať medzinárodnú pôsobnosť tejto firmy. Teda, som tam jediný zahraničný a majú ma za pekného exota, ale aj tak ok. Inak, hneď prvý deň som do práce meškal hodinu. Povedal som, že som mal problémy v doprave (-: Dúfam, že zajtra to dám skôr. Ale sú už 3 v noci a ja si tu stále vysedávam pri PC, tak neviem neviem... Povedal som si, že napíšem pár náhodných postrehov o Číne, pre tých z vás, ktorí, tak ako ja až do kým som sem prišiel, absolútne netušia nič o tom ako to tu chodí.

Jedna z prvých vecí, ktoré si zahraničný návštevník Číny všimne (okrem toho, že nikto nehovorí
po anglicky, ale to je už nudné pripomínať) je, že Číňania nie sú úplne najslušnejší ľudia na svete. Veľmi obľúbený zvyk je pľúvať všade. Síce nepľúvajú žuvací tabak tak ako v Indii, ale stále je to nechutné a dosť prekvapujúce, napr. keď vidíte ako ide týpek s holkou za ruku a on si odpľuvne taký riadny pol kilový kameň že akože nič. Aj jazyk odráža túto kultúru. Ak tu niekto niečo chce, tak proste sa povie „chcem“, „daj mi“ a „budem“, žiadne formalitky, podmieňovacie spôsoby apod.. Ak chcete aby k vám v reštaurácii prišla čašníčka, tak proste zrevete na pol reštaurácie „pekná pani!“ a pekná pani príde a bez akéhokoľvek vzrušenia od vás zoberie rozkaz. Samozrejme, sprepitné sa nepovažuje za nutnosť.

Po počiatočnom čase kým som sa zabýval, som si všimol, že predsa len sú Číňania zo mňa ako cudzinca vyhúkaný. Ale dosť iným spôsobom ako v Indii. Kým v Indii sa so mnou každý chcel fotiť, usmievať sa na mňa, rozprávať sa a otvorene vyvaľovať oči, tu si ľudia vystačia s kukaním „potajomky“. Asi sú hanblivejší ako Indovia. Ale keďže už rozumiem základom čínštiny, tak viem, že dosť často si ľudia hovoria že „aha cudzinec“ keď idem okolo. Celkom sranda. A v posledných dňoch som zistil, že keď sa akože „skamarátim“ s nejakým náhodným človekom na ulici, tak on sa potom správa tak, že si nie som istý, či som ho niečim naštval. Ale kamoši mi povedali, že to tak môže byť, že to je považované za „cool“. Tak ok.

Jedna vec, ktorá ma tu dosť prekvapila, je úroveň infraštrukúry, teda ako to tak celkovo vyzerá
naokolo. Akože, budovy sú tu brutál moderné a ja sa často cítim ako dedinčan vo veľkomeste a kukám jak malé decko. Zdá sa mi to však ako dosť priamy kontrast oproti ľuďom. Bez akéhokoľvek
odsudzovania môžem konštatovať, že kým všetko vyzerá tak moderne, ľudia vyzerajú ako keby nestihli držať krok. Je potom zaujímavé vidieť hypermodernú stanicu a v nej nejakých báčikov ako si ťahajú veci na kolieskach. Moderná Čína...

Ďalšia vec, ktorá ma tu zase šokuje, je ako veľa tu ľudia pracujú. Tým myslím, koľko času trávia
v práci. Väčšina mojich kamarátov pracujú 5-6 dní v týždni, od skorého ráno do neskorého večera, cca 8.00 – 19.00. To je dosť, z môjho pohľadu. Na druhú stranu, po tých pár skúsenostiach mám pocit, že naozajstná práca nie je až taká produktívna, tak sa to Číňania snažia vyrovnávať počtom hodín.

Číňania sú veľmi hrdí. Aj keď to často nepriznajú. Často sa opýtajú na to, čo si myslíme v Európe o Číne a keď odpoveď nie je úplne priaznivá, tak ma začnú presviedčať, že to nie je pravda a podobne. Jednoducho, odhliadnuc od všetkých politických tém, cítia sa proste byť súčasťou „Číny“ a sú na to hrdí. A ruka v ruke s týmto ide fakt, že aj vzdelaní ľudia a tí, ktorí hovoria anglicky, sledujú ako primárni zdroj informácii čínske média. A vôbec sa im nezdá, že je na tom niečo zlé, aj keď v priamom rozhovore nemajú problém priznať, že informácie sú produkované stranou. Ale zdá sa, že štátne vzdelanie predsa len nechalo stopy na všetkých ľuďoch...

Tak, už je po 3 a ja som si prečítal tento môj výplod a myslím, že nadpis je skutočne výstižný. Zdá sa mi, že sa mi podarilo vyvolať pocit nesúvislosti,, tak ako som sľubol. S týmto pocitom sa s vami lúči a idem bojovať vopred prehratý boj s komármi. Hasta luego compañeros!