štvrtok, 14. júla 2011

Radosti a strasti v Číne

Po nejakej dobe sa začali opäť diať trochu zaujímavejšie veci v Číne. Ako som písal naposledy, posledné týždne som neskutočne trpel počasím a vďaka nemu som bol prakticky nepoužiteľný. Minulý týždeň to vyvrcholilo tým, že sa mi začali zapchávať uši. Najskôr som si myslel, že si ich iba nečistím a že pôjdem k ušnému nech mi ich poriadne prečisťí, ale keď som sa k nemu konečne dostal po niekoľkých dňoch, tak pravda bola trochu iná. Ale poporiadku.

Pohybovať sa po Číne s jedným zapchatým uchom je celkom sranda. Napríklad moja schopnosť rozumieť čo odo mňa ľudia naokolo chcú podľa jedného slova z celej vety, ktoré sa mi podarí dešifrovať, dosť utrpela. Rovnako utrpelo mierne aj moje sebavedomie v škole, predsa len ak učíte malé deti cudzí jazyk, je dobré ak ich počujete.

A tak som sa vybral k doktorovi. V škole som poprosil nech mi dajú niekoho kto mi bude prekladať. Bohužiaľ, holka, ktorá mi bola pridelená na „preklad“ mi cestou nevedela odpovedať ani na otázku kedy začína učiť (angličtinu, áno, podotýkam, že holka, ktorá nevie po anglicky môže stále v Číne evidentne učiť tento jazyk), a tak sme sa prestali rozprávať a organizačné veci sa riešili v čínštine. V nemocnici pri registrácii prišla super chvíľa, keď som si mal vypísať meno do čínskych papierov – tak som im tam pekne vpísal moje čínske meno v znakoch a všetci boli spokojní. Aký som bol hrdý (a trochu mi chytalo kútiky), keď ma potom doktorka týmto menom skutočne volala ((-:

Výsledok celej nemocnice som sa potom dozvedel viac menej až po návrate do školy, keďže moja tlmočníčka sa k prekladu veľmi nemala. To, že mám ušnú infekciu je vedľajšie, hlavne, že čínsky pospolitý ľuď akceptoval moje meno.

Odvtedy už uplynulo pár dní a ja sa dopujem čínskymi antibiotikami a celkom sa cítim ok, dokonca aj menej unavený. Tak to nakoniec ešte má aj nejaký význam.

Inak, nemal by som zabudnúť, že dnes je to začiatok môjho konca v Číne – presne jeden mesiac do odletu z Pekingu (do Kijevu (-: ). Okrem toho je to aj presne 5 mesiacov čo som sem prišiel. A to znamená, že pomaly predbieham dĺžku pobytu v Indii. Sranda, nebol by som si to pomyslel... Posledné dva týždne ešte prežijem trochu vzrúša, keď si trochu pocestujem niekde v centrálnej Číne a nakoniec pár dní v Pekingu. Už to aj bude načase lebo tu v Guangzhou pomaly zapúšťam korene.