Povedal som si, že sa s vami podelím o pár postrehov z dennodenného života, aby ste si nemysleli, že sa iba poflakujem po výletoch. Teda, možno si to budete myslieť aj po opise môjho dennodenného života (-: Mimochodom, momentálne som veľmi šťastný, fascinovaný tým ako to tu všetko fičí (teraz myslím so mnou) a tak celkovo.
Pred pár dňami som si na prstoch počítal ako dlho tu už som a ako dlho (pravdepodobne) ešte budem a vyšiel mi pomer 1.5 mesiaca ku cca 4 mesiacom. To už znie dosť krátko. Trochu ma to šokovalo – veď ešte stále nehovorím plynule čínsky! A zase ma to vyprovokovalo k aktivite. Začal som teda čítať rôzne čínske klasiky (priznám sa, že aj Mao Zedongovu knihu, ktorú čítali všetci Číňania počas Kultúrnej revolúcie – vrámci hesla „spoznaj svojho nepriateľa“) a pátrať po rôznych témach, ktoré som zatiaľ nechávať ležať ladom. A tak som vyspovedal pár Číňanov o Nobelovej cene, rôznych tibetských záležitostiach a podobne. A dozvedel som sa celkom zaujímavé veci.
Okrem toho som pridal vo svojej snahe zistiť, čo tu robia všetci tí divní zahraniční ľudia. Teraz myslím tých, ktorí neučia angličtinu – to nie je až také ťažké pochopiť. Totiž, nachádzajú sa tu dve skupiny cudzincov. Prvá, trochu lenivejšia, je charakteristická hyperaktívnym a neformálnym vystupovaním a ošatením – toto sú učitelia angličtiny. Druhá skupina zase vyzerá o niečo civilizovanejšie, vystupuje sebavedome a ošatenie často pozostáva z kravatoidných kúskov - jedná sa o „businessmenov“. Mimochodom, napriek tomu, že sa jedná o dosť rozdielnych ľudí, panujú medzi nimi veľmi dobré vzťahy, každý akoby chápal, že sme tu na jednej lodi v cudzích vodách (-:
Takže, späť k téme – čo tu robia businessmeni? Predsa business. V skutočnosti, všetci tu robia business, ako v zlatých časov konca 19. a začiatku 20. storočia v Amerike, keď bolo možné všetko. Takýto pocit som tu nadobudol a každá ďalšia debata ma v ňom iba utvrdzuje. Tak uvidíme. O dva týždne je u nás v mestečku najväčší čínsky veľtrh – Canton Fair a chystám sa na neho vyraziť a nájsť si prípadne nejakú part time prácu. Možno sa niečomu priučím.
No a medzi tým samozrejme pár výletov. Ani veľmi neviem kde, pravdepodobne iba tu po provincii – destinácie majú na starosti moji miestni kamoši (úspešne som to outsourcoval (-: ). Takže sa veľmi teším na nasledujúce dni, ktoré budú opäť veľmi dinamické. Mám predsa už len 4 mesiace, tak si nemôžem dovoliť žiadny relax! Teda, pokiaľ mi daju toľko víz... Pretože dnes na úrade mi povedali, že môžem požiadať iba o mesačné turistické... Tak uvidíme ako to dopadne.
streda 30. marca 2011
štvrtok 24. marca 2011
Yangshuo and around
Well, after long weeks in civilized world I finally managed to escape and went to neighboring province Guangxi to see the place called Yangshuo. I have to admit that even though I had been looking forward to that, right before I left I felt a bit lazy and definitely not in the right travel mood. However, I left and I even caught the bus, what is particularly very good start of every travel.
Travelling in buses in China seems much more comfortable than in India. I got a bed (somewhat shorter than my body, but whatever) and even a blanket! I think all the people who were warning me about how uncomfortable Chinese buses are should go visit India and then feel very sorry about what they said. Indeed, no problem at all and when I arrived to the place at 3.30 I was upset it was over and I had to go out to the rainy night and found the accommodation. Fortunately, it wasn’t big problem, as there was a weird guy waiting for the tourists and he offered a hostel. I beat the price almost to the half and took it (Chinese are not that good in bargaining (-: ).
Next day I woke up to another rainy day. But the scenery around was amazing and I found immediately my travelling spirit. I walked into the first shop, bought a raincoat, then got a bike and set off for an exploring trip. Ok, in between I also changed the accommodation for the cheapest and coolest in town (-:
So few words about the place. Yangshuo should be a city of some 300.000 people and is surrounded by probably thousands of rocky (karst) hills growing from the perfectly flat ground. I don’t exaggerate, I counted it myself how many I could see from a random spot in the town and I counted about 70. And during next days I was moving for quite some distances to various directions and it was all the same – these amazing rock hills everywhere. It felt really like in a fairy tale, with the rainy weather even more.
I spent the first day on the bike and as my ass could feel it I decided to walk the second day. These two days gave me first insights into Chinese village life. I saw some real people living in villages, though foreigners were also sometimes present as Yangshuo nearby is one of the most touristic places in China. But it was very nice and I will definitely go for more village-exploring in coming weeks.
On the third day I took the course of Chinese cooking. Yes, that’s right. When I am back I will be (hopefully) able to cook something very cool.
So that’s for today. It was a great trip indeed and maybe it doesn’t look so but many small stories happened as well. I talked to local people (yes, in Chinese, or maybe we can call it "broken Chinese"), I met some very nice travelers, I saw (for me) too many western tourists, bought two stylish Chinese musical instruments, made a street artist painted my Chinese name and many more. I liked it a lot there and I am looking forward now to another trip. Until then, my life will be the one of an ordinary “Guangzhou ren”. Bai baaai!
Travelling in buses in China seems much more comfortable than in India. I got a bed (somewhat shorter than my body, but whatever) and even a blanket! I think all the people who were warning me about how uncomfortable Chinese buses are should go visit India and then feel very sorry about what they said. Indeed, no problem at all and when I arrived to the place at 3.30 I was upset it was over and I had to go out to the rainy night and found the accommodation. Fortunately, it wasn’t big problem, as there was a weird guy waiting for the tourists and he offered a hostel. I beat the price almost to the half and took it (Chinese are not that good in bargaining (-: ).
Next day I woke up to another rainy day. But the scenery around was amazing and I found immediately my travelling spirit. I walked into the first shop, bought a raincoat, then got a bike and set off for an exploring trip. Ok, in between I also changed the accommodation for the cheapest and coolest in town (-:
So few words about the place. Yangshuo should be a city of some 300.000 people and is surrounded by probably thousands of rocky (karst) hills growing from the perfectly flat ground. I don’t exaggerate, I counted it myself how many I could see from a random spot in the town and I counted about 70. And during next days I was moving for quite some distances to various directions and it was all the same – these amazing rock hills everywhere. It felt really like in a fairy tale, with the rainy weather even more.
I spent the first day on the bike and as my ass could feel it I decided to walk the second day. These two days gave me first insights into Chinese village life. I saw some real people living in villages, though foreigners were also sometimes present as Yangshuo nearby is one of the most touristic places in China. But it was very nice and I will definitely go for more village-exploring in coming weeks.
On the third day I took the course of Chinese cooking. Yes, that’s right. When I am back I will be (hopefully) able to cook something very cool.
So that’s for today. It was a great trip indeed and maybe it doesn’t look so but many small stories happened as well. I talked to local people (yes, in Chinese, or maybe we can call it "broken Chinese"), I met some very nice travelers, I saw (for me) too many western tourists, bought two stylish Chinese musical instruments, made a street artist painted my Chinese name and many more. I liked it a lot there and I am looking forward now to another trip. Until then, my life will be the one of an ordinary “Guangzhou ren”. Bai baaai!
streda 9. marca 2011
Výlet do Hong Kongu
Konečne som po pár dinamických dňoch v ďalekom Hong Kongu naspäť doma v Číne! Hong Kong bol neskutočný, úchvatný a extra ultra moderný. Cítil som sa ako dedinčan vo veľkomeste. Aj napriek tomu, že som dosť unavený, a že som tam toho až tak veľa nerobil, som úplne fascinovaný. Ani neviem kde mám začať. Tak skúsim použiť rokmi overenú taktiku a začnem na začiatku.
Autobus do Hong Kongu (HK) mi odchádza 5 minút peši od práce, alebo aj 5 minút od bytu. Príjemné. Hneď po príchode do HK som vyskúšal či to je tam naozaj také s angličtinou ako sa hovorí. Nechcelo sa mi veriť, že 2 hodiny od miesta, kde nehovorí anglicky NIKTO, zrazu hovoria anglicky VšETCI. A tak som sa hneď po vystúpení z autobusu osopil na najbližšieho predavača hot dogov, že kde je metro stanica. Vedel. Aj po anglicky aj kde je metro stanica. Cestou k nej som si uvedemil, že nemám miestnu menu a teda som vyskúšal tetu v ďalšom pochybnom obchode. Odpovedala, že „pravdepodobne“ už budú všetky zmenárne zavreté. Zase trefa. Skutočne, počas 3 dní v HK drvivá väčšina ľudí vládla jazyku bieleho muža a tých pár, ktorí nie, to maskovali 5 slovíčkami (tak ako ja v Číne s čínštinou).
Pikoška pre ekonómov: HK doláre vydávajú tri súkromné banky, takže sa môže stať (a aj stáva), že máte v peňaženke tri rozdielne 20 dolárovky.
Metro. Ďalší šok. V HK majú na väčšine metrových staniciach k dispozícii počítače s internetom. Okrem toho je tam aj zadarmo wifi. Takže všetci ľudia v metre telefonujú, hrajú dáke hry, surfujú po internete abo chatujú s kamošmi.
Býval som u couchsurfera, ktorý bol zhodou okolností bankár z Taiwanu. Veľmi zaujímavé, tri dni som ho poctivo spovedal o všetkom, čo ma len napadlo, takže mám pomerne dosť nových informácii (-: Býval v cca 50 (!!) poschodovom paneláku, ale iba na 21. poschodí. A panelák vyzeral asi ako slovenský neexistujúci 5 hviezdičkový hotel. Sluhovia otvárali dvere pri vchode, luster asi cez 3 poschodia, milión rôznych blbostí. Nebudem sa rozpisovať.
Ak by ste chceli trochu všeobecných info ako to v HK naozaj je, tak územie HK zaberá teritórium cca 1000 km štvrorcových. To je trikrát toľko ako Malta. Je tam ale 7 mil. obyvateľov (to je asi 17 krát toľko ako na Malte a už Malta je pekne prepchatá) a väčšinu územia tvoria úžasné kopce, takže v konečnom dôsledku je väčšina ľudí natlačená na malej časti územia. Táto časť teda vyzerá tak, že sú tam všade mrakodrapy, ulice sú poprepájané krytými prechodmi, podchodmi a inými chodmi pre pešiakov. V HK je aj (vraj) najdlhší eskalátor na svete – cesta trvá cca 10 mninút. Ale bol som sklamaný, pretože je to v skutočnosti niekoľko eskalátorov za sebou, nie jeden neprerušený. A veľmi zaujímavá vec – v HK vraj 95% ľudá používa na dopravu mestskú dopravu. Je to aj pochopiteľné, pretože ulice sú veľmi úzke a hromadná doprava veľmi dobrá. Vedie to potom k tomu, že väčšinu času sa úbohý turista prechádza pomedzi vyobliekaných svetových bankárov. Zvažujem, že najbližiše pôjdem do HK v obleku, aby som nebol až taký nápadný.
Čo som teda robil 3 dni v HK? Ani sám neviem. Tak som sa rôzne poflakoval, navštívil som pár múzei, bol som na pár kopcoch, pozrel som pár templov, galérii a parkov a tak. Myslím, že ako prvá návšteva to bolo veľmi reprezentatívne. Hong Kong vyzerá ináč ako Čína (Guangzhou). Na prvý pohľad pôsobia možno rovnako „rozvinuto“ (megalománsky), ale v HK je to všetko veľmi efektívne a premyslené. Tu v Guangzhou je to také rýchlokvasené, vidno, že je všetko nové. Aj ľudia na to ešte možno nie sú zvyknutí. Na druhej strane, tu v Guangzhou človek stretne všade normálnych ľudí, kým v HK sú to samí bankárí, svetoví obchodníci a podobne. Byť späť je teda trochu osviežujúce. Ale už sa teším na ďalší vízový výlet, ktorý bude pravdepodobne do kopcov. Musím si však počkať na lepšie počasie, lebo momentálne prišli jarné dažde a je to trochu na nič.
Autobus do Hong Kongu (HK) mi odchádza 5 minút peši od práce, alebo aj 5 minút od bytu. Príjemné. Hneď po príchode do HK som vyskúšal či to je tam naozaj také s angličtinou ako sa hovorí. Nechcelo sa mi veriť, že 2 hodiny od miesta, kde nehovorí anglicky NIKTO, zrazu hovoria anglicky VšETCI. A tak som sa hneď po vystúpení z autobusu osopil na najbližšieho predavača hot dogov, že kde je metro stanica. Vedel. Aj po anglicky aj kde je metro stanica. Cestou k nej som si uvedemil, že nemám miestnu menu a teda som vyskúšal tetu v ďalšom pochybnom obchode. Odpovedala, že „pravdepodobne“ už budú všetky zmenárne zavreté. Zase trefa. Skutočne, počas 3 dní v HK drvivá väčšina ľudí vládla jazyku bieleho muža a tých pár, ktorí nie, to maskovali 5 slovíčkami (tak ako ja v Číne s čínštinou).
Pikoška pre ekonómov: HK doláre vydávajú tri súkromné banky, takže sa môže stať (a aj stáva), že máte v peňaženke tri rozdielne 20 dolárovky.
Metro. Ďalší šok. V HK majú na väčšine metrových staniciach k dispozícii počítače s internetom. Okrem toho je tam aj zadarmo wifi. Takže všetci ľudia v metre telefonujú, hrajú dáke hry, surfujú po internete abo chatujú s kamošmi.
Býval som u couchsurfera, ktorý bol zhodou okolností bankár z Taiwanu. Veľmi zaujímavé, tri dni som ho poctivo spovedal o všetkom, čo ma len napadlo, takže mám pomerne dosť nových informácii (-: Býval v cca 50 (!!) poschodovom paneláku, ale iba na 21. poschodí. A panelák vyzeral asi ako slovenský neexistujúci 5 hviezdičkový hotel. Sluhovia otvárali dvere pri vchode, luster asi cez 3 poschodia, milión rôznych blbostí. Nebudem sa rozpisovať.
Ak by ste chceli trochu všeobecných info ako to v HK naozaj je, tak územie HK zaberá teritórium cca 1000 km štvrorcových. To je trikrát toľko ako Malta. Je tam ale 7 mil. obyvateľov (to je asi 17 krát toľko ako na Malte a už Malta je pekne prepchatá) a väčšinu územia tvoria úžasné kopce, takže v konečnom dôsledku je väčšina ľudí natlačená na malej časti územia. Táto časť teda vyzerá tak, že sú tam všade mrakodrapy, ulice sú poprepájané krytými prechodmi, podchodmi a inými chodmi pre pešiakov. V HK je aj (vraj) najdlhší eskalátor na svete – cesta trvá cca 10 mninút. Ale bol som sklamaný, pretože je to v skutočnosti niekoľko eskalátorov za sebou, nie jeden neprerušený. A veľmi zaujímavá vec – v HK vraj 95% ľudá používa na dopravu mestskú dopravu. Je to aj pochopiteľné, pretože ulice sú veľmi úzke a hromadná doprava veľmi dobrá. Vedie to potom k tomu, že väčšinu času sa úbohý turista prechádza pomedzi vyobliekaných svetových bankárov. Zvažujem, že najbližiše pôjdem do HK v obleku, aby som nebol až taký nápadný.
Čo som teda robil 3 dni v HK? Ani sám neviem. Tak som sa rôzne poflakoval, navštívil som pár múzei, bol som na pár kopcoch, pozrel som pár templov, galérii a parkov a tak. Myslím, že ako prvá návšteva to bolo veľmi reprezentatívne. Hong Kong vyzerá ináč ako Čína (Guangzhou). Na prvý pohľad pôsobia možno rovnako „rozvinuto“ (megalománsky), ale v HK je to všetko veľmi efektívne a premyslené. Tu v Guangzhou je to také rýchlokvasené, vidno, že je všetko nové. Aj ľudia na to ešte možno nie sú zvyknutí. Na druhej strane, tu v Guangzhou človek stretne všade normálnych ľudí, kým v HK sú to samí bankárí, svetoví obchodníci a podobne. Byť späť je teda trochu osviežujúce. Ale už sa teším na ďalší vízový výlet, ktorý bude pravdepodobne do kopcov. Musím si však počkať na lepšie počasie, lebo momentálne prišli jarné dažde a je to trochu na nič.
štvrtok 3. marca 2011
Ako sa stať miestňakom v Guangzhou
Pozdravujem zo slnečného Guangzhou! Som rád, že to môžem dnes začať takto pozitívne, pretože posledné dva týždne bolo počasie skutočne revolučné. Kým prvý týždeň som sa všade pohyboval v cegečkach (mimovýchodňari sa opýtajú kamarátov), dvoch tričkách a dvoch mikinách, minulý týždeň som si už vyrazil do mesta v kraťasoch. Momentálne sa počasie ustálilo na úrovni krátkeho trička a nohavíc (Číňania chodia stále v čižmách a kožuchoch).
Môj život sa tu začal dosť rapídne zaplňovať rôznymi aktivitami. Stále ma nepustil pocit, že sa dokážem naučiť čínsky, dokonca by som povedal, že už aj ľudia okolo mňa si zvykli na tento môj sebavedomý prístup a prestali sa mi vysmievať. Okrem toho všade naokolo hrdo vyhlasujem, že žijem v Guangzhou a som tu miestny. Toto vyhlásenie nie je až také bizarné, väčšina Guangzhou totiž tvoria prisťahovalci z rôznych kútov Číny. Niečo ako že v Brne tiež nikdy nestretnete naozajstného Brňaka. Napriek tomu ma môj vonkajší vzhľad robí trochu vzdialený pojmu „Guangzhou local“, preto je to vždy dobrá sranda vysvetlovať niekomu môj status.
Predvčerom som bol hrať čínsky národný šport bedminton a ešte stále to cítim vždy,keď si chcem sadnúť, alebo sa prevaliť v postely. Dúfam, že sa to po ďalších návštevách kurtov zlepší. Ale bolo to super a určite tam pôjdem.
Pred pár dňami som sa naučil hrať čínsky šach. Úžasná vec. Princíp je viac menej podobný nášmu šachu, akurát figúrky majú iné schopnosti. Mal som z toho teda pocit ako keď si k nejakej dobrej hre kúpite datadisk. V čínskom šachu tak máte v strede rieku, nie je tam kráľovná, máte dvoch slonov a ďalšie milé rozdiely. Jeden rozdiel je ale trochu problematický – „figúrky“ nie sú v skutočnosti figúrkami, ale iba kameňmi s čínskym slovom. Okrem toho sú nápisy v niektorých prípadoch na jednotlivých stranách rozdielne aj v prípade rovnakých figúr. Takže na to aby ste si čínsky šach mohli zahrať, sa musíte naučiť cca 15 čínskych znakov. Alebo si pod nich napísať čo to je (-:
A ešte som sa naučiť hrať aj Go. To možno poznáte. Je to super vec.
Ortodoxné turistické atrakcie som zatiaľ nezačal vymetať. Navštívil som zatiaľ nejaké dve historické budovy, ale oproti tým všetkým mrakodrapom a skleneným budovám vyzerajú ako od chudobných príbuzných. Myslím, že na to bude ešte dosť času. Veď som miestňak.
Práca mi zatiaľ moje plány veľmi nekríži, víkendy sú plné, týždne pomerne prázdne. Možno sa to bude trochu meniť, ale momentálne mi to vyhovuje. Ani neviem, čo mi tu chýba. Asi to, že som stále nevytiahol päty z tohto mesta. Ale to sa zmení. V nedelu idem na výlet do Hong Kongu.
Hasta luego compañeros!
Môj život sa tu začal dosť rapídne zaplňovať rôznymi aktivitami. Stále ma nepustil pocit, že sa dokážem naučiť čínsky, dokonca by som povedal, že už aj ľudia okolo mňa si zvykli na tento môj sebavedomý prístup a prestali sa mi vysmievať. Okrem toho všade naokolo hrdo vyhlasujem, že žijem v Guangzhou a som tu miestny. Toto vyhlásenie nie je až také bizarné, väčšina Guangzhou totiž tvoria prisťahovalci z rôznych kútov Číny. Niečo ako že v Brne tiež nikdy nestretnete naozajstného Brňaka. Napriek tomu ma môj vonkajší vzhľad robí trochu vzdialený pojmu „Guangzhou local“, preto je to vždy dobrá sranda vysvetlovať niekomu môj status.
Predvčerom som bol hrať čínsky národný šport bedminton a ešte stále to cítim vždy,keď si chcem sadnúť, alebo sa prevaliť v postely. Dúfam, že sa to po ďalších návštevách kurtov zlepší. Ale bolo to super a určite tam pôjdem.
Pred pár dňami som sa naučil hrať čínsky šach. Úžasná vec. Princíp je viac menej podobný nášmu šachu, akurát figúrky majú iné schopnosti. Mal som z toho teda pocit ako keď si k nejakej dobrej hre kúpite datadisk. V čínskom šachu tak máte v strede rieku, nie je tam kráľovná, máte dvoch slonov a ďalšie milé rozdiely. Jeden rozdiel je ale trochu problematický – „figúrky“ nie sú v skutočnosti figúrkami, ale iba kameňmi s čínskym slovom. Okrem toho sú nápisy v niektorých prípadoch na jednotlivých stranách rozdielne aj v prípade rovnakých figúr. Takže na to aby ste si čínsky šach mohli zahrať, sa musíte naučiť cca 15 čínskych znakov. Alebo si pod nich napísať čo to je (-:
A ešte som sa naučiť hrať aj Go. To možno poznáte. Je to super vec.
Ortodoxné turistické atrakcie som zatiaľ nezačal vymetať. Navštívil som zatiaľ nejaké dve historické budovy, ale oproti tým všetkým mrakodrapom a skleneným budovám vyzerajú ako od chudobných príbuzných. Myslím, že na to bude ešte dosť času. Veď som miestňak.
Práca mi zatiaľ moje plány veľmi nekríži, víkendy sú plné, týždne pomerne prázdne. Možno sa to bude trochu meniť, ale momentálne mi to vyhovuje. Ani neviem, čo mi tu chýba. Asi to, že som stále nevytiahol päty z tohto mesta. Ale to sa zmení. V nedelu idem na výlet do Hong Kongu.
Hasta luego compañeros!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)