Prvé dojmy

First of all, as according the English edition, I revised my decision and will stick to the Slovak only. But go on and ask me what is going on whenever you wish (-:

Takže sa hlásim zo svojho nového pôsobiska, Lovely Campus medzi malebnými indickými mestečkami (na miestnne pomery) Jalandhar a Phagwara. Cesta sem bola veľmi dlhá a poučná. Už v Budapešti som sa zoznámil s milým Iránčanom, ktorý mi povedal, že ak chcem vidieť niečo zaujímavé, nech idem do Iránu a nie do Indie. Vraj v Indii majú len pár mešít, ale v Iráne ich je hodne. Po Istanbule už nálada "zindičtila" a cestou som sa bavil s nejakým vysokým šéfom nejakej farmaceutickej firmy. Cítil som sa veľmi dôležito.

Na počudovanie ma na letisku čakali nejakí ľudia a bez dlhších prestojov ma vypravili smer Punjab. Zdalo sa mi, že tu niečo nepasuje, no po 10 hodinovej ceste busom som sa trochu upokojil. Za oknom sa odohrávala zatiaľ riadna kovbojka. Všade rozbité domy, smetie, milión aút - väčšinou nákladných a podobne. Občas nejaký kostol naozaj ľubovoľného vierovyznania, alebo prudko gíčovitý paláco-dom.

No a potom som došiel na kampus a čakalo ma jedno obrovské stavenisko na obrovskej ploche s veľa ľuďmi a budovami. Slabšie povahy by mali dosť, ja som sa tiež necítil úplne vo svojej koži. Moja izba vyzerala podobne, v strede niečoho, v čom by sa pomaly dal hrať futbal, bola jedna posteľ (-: Ale potom som ešte dostal skriňu, stôl a stoličky, to uznávam. Celý čas sa okolo mňa motalo niekoľko ľudí, ktorí sa tvárili, že mi splnia každé želanie. Cítil som sa trochu paradoxne.

Nasledovala prechádzka po kampuse a rozhovor s niekoľkými cudzincami, ktorí tu už nejaký čas pobývajú. Dozvedel som sa množstvo správ, niektoré z nich hodnotím ako poplašné, zatiaľ však neverím, že sú pravdivé, preto nebudem šíriť klebety. No jedno pravda asi bude - je tu dosť drsná disciplína, z ktorej časť platí aj pre nás. Našťastie vonku sme sa dostali a tak sme sa na večer išli nadýchať "sviežeho" vzduchu do Jalandharu.

Dnes je teda môj druhý deň a od rána sa zoznamujem s miestnou byrokraciou. Rozdal som už milión fotiek, podpisov a kópii pasov, každého zaujíma kde bývam, ako sa volá môj otec a veľa ďalších vecí. Myslím, že nie preto, že by som bol slávny. Okrem toho sa snažím vybavovať prácu - to spočíva v tom, že mi majú byť pridelené asi dva predmety, ktoré budem učiť. Takže ja sa snažím zistiť, aké kurzy sa tu učia, oni sa zase snažia zistiť, čo viem. Dnes sa ma napr. dekan pýtal, či viem niečo o Európskej Únii (-:

PS: Na kampuse sa nepije alkohol, nefajčí, nedroguje, chlapci a dievčatá majú oddelené ubytovne a konzumuje sa iba vegetariánska strava.
PS 2: Vajíčko sa považuje za mäso, takže tortillu si tak skoro nespravím.