ByrokraciaaaAAHHHH

Už nejaký čas som sa nestihol vyjadriť k veciam, ktoré sa okolo mňa dejú dennodenne a môžem vás ubezpečiť, že to nie je preto, že by sa tu nedialo nič zaujímavé. Naopak, zažívam si to, čo naši predkovia napr. počas vlády červeného teroru a čo si my pripomíname rôznymi úsmevnými hrami, kde keď človek niečo chce, musí ísť za niekým, ten od neho zase pýta pečiatku od niekoho iného, ten mu ju dá len ak sa tam podpíše najskôr ten a ten...

Skrátka a dobre, ak tu niečo chcem, potrebujem k tomu celkom slušnú zbierku dokumentov a hlavne trpezlivosť. A tej asi nemám dostatok. Hneď prvý deň mi bolo povedané, že si mám spraviť 7 fotiek, vraj ich budem potrebovať. Netušil som na čo. Ale potom to začalo. Na telefón som ich musel mať dve. Okrem toho kópiu pasu, víz, vyjadrenie od zamestnávateľa a kopu ďalších otázok. Za týždeň mi telefón aj tak nefungoval. Dôvod? Nemal som tam nikde spomenutú trvalú adresu, tak som pekne musel kopírovať občiansky. Predsa mi nemôžu dať indické telefónne číslo ak náležite nedokážem, že v skutočnosti bývam v Košiciach!

Banka je ďalšia podobná kapitola. Fotky, dotazníky, potvrdenie zo školy (od troch rôznych ľudí) vrátane pečiatky (tú môže dať iba šéf katedry) a hlavne - meno otca!! Meno otca je tu ešte dôležitejšia informácia ako dátum narodenia.

No, ale skutočný vrchol, z ktorého sa ešte teraz spamätávam sa stal včera a predvčerom. Z rôznych príčin mi nefungovala mašina na dochádzku (je na otlačok prstu - už to samo o sebe je pomerne zaujímavé...) a úkony, ktoré už tretí deň kvôli tomu robím sú geniálne. Musel som sa zapísať do niekoľkých kníh, musel som získať podpisy od šéfa katedry a šéfa fakulty (!!) a podať riadnu aplikáciu. A to prosím pekne celé dva krát, pretože sa jednalo o dva dni a ešte som to nemohol spraviť v jeden a ten istý deň. Bolo to naozaj zaujímavé, behať po rôznych kanceláriách a vysvetľovať, že "prst mi nefungoval", lebo som zmokol. Zaujímavé bolo, že som bol, jediný, komu to pripadalo absurdné.

Tak si tu teda nažívam. No a včera som bol na miestom trhu a za 20 korún si kúpil knihu na učenie Hindi. Tak som zvedavý či ju aj otvorím...

ps: pomaly zbieram odvahy aby som opísal svoje pocity z univerzity... (-: