Ganges, mountains, desert and some more probably

Hey, I got myself to serious troubles as I haven't written anything for some time and now I have no idea what to say first... Should I mention the story with Google being blocked last week in our 'university'? Or the travel to Pakistani borders, to Ganges, or some horrible stories with night travels in buses? Let's see. I'll try my best to keep it short (-:

Well, what about Ganges? I saw it in Hardwar, which is the first holy place from the source and it was quite clean there. Though, I would consider touching water down from there... Hindus from all around the India feel like bathing there and throwing the ash from the bodies of their relatives to the water. But then Rishikesh, an hour north, at the edge of Himalayas, the river was already pure (locals were drinking it without hesitation). I did the river rafting there and it felt like playing football in the church. I didn't think a holy river can be that rough either!

The best thing though happened in Mussourie, which is a hill station with beautiful views on the highest Himalayas. Here I had really big problems with my eye, it was all red, I looked like a one-eye pirate probably and it was very uncomfortable. And what would happen in India? In the forest behind the town, right when I passed by some monkeys and the poor quarter, I met a magical woman who gave me medicine which helped me immediately. This is the truth story. Ask for more info if you don't believe (-:

Well, then Amritsar, Golden Temple. The Sikhs’ most sacred place. Also Mr. Obama was to visit it but then it turned and he didn’t. But we did. There was also a memorial on the spot of the 2000 massacred Indians by the British and it was very strong place with certain atmosphere. I as European didn’t feel very good there, though locals were still asking me for taking pictures with them and smiling like nothing ever had gone wrong there. I don’t understand it.

Another thing hard to understand is the Indo-Pakistani borders. As Punjab was divided by the halves in 1947, many people feel like borders are too artificial. So at the borders they make a very nice ceremony every day to remind the unity (?) of Punjab. Still I don’t know why they shout “Hindustan” and “Pakistan” on the sides and not “PUNJAB” at both of them…

And finally, Happy Diwali! The biggest India holiday, yet I haven’t been able to fully understand what it is about. It is a religious holiday, though every religion but Muslims celebrates it, however for different reason. But I haven’t noticed any special celebration apart of terrible noise all around the country from crackers which children were throwing all week long. Yet, I spent the day in the desert (close to wonderful city of Jaiselmer) at sand dunes and that was amazing.

The experiences from last few weeks wouldn’t be complete without mentioning the Deshnok Temple. Listen, these people there worship rats as the holy animals, they feed them and if they cross your foot you’ll be lucky. Would you believe that? Check youtube for some visuals, just to say I am glad I wasn’t lucky enough and didn’t have any closer relation with any of the local animals…

Well, that’s it for today, I feel like doing a chronicle. I’ll try to be less chronological and more random (chaotic?) next time, the way we all like it.

HAPPY DIWALI!!! (-:

The most stupid rule in the world

Well guys, I bet nobody can beat this... There is a nice institute of a "sandwich leave" here, in Lovely Professional University. Sounds interesting, right? (-: Just to be clear in understanding, there is only one day weekend here - Sunday. So, if you want to go somewhere, you take TWO days off - Saturday and Monday. Though, this is counted as THREE days leave, according to the sandwich leave rule. What do you think about it, nice, isn't it?

I tried to talk to couple of administration officors, they all said they fully understand my frustration, yet they cannot do anything about it. Sandwich rule is stronger...

Huxleyho ostrov

Túto nedeľu som videl zatiaľ najfascinujúcejšie miesto v Indii. Celkovo som mal pocit, že som sa ocitol v nejakej podarenej utópii (preto tento nadpis)... Predpokladám, že niektorí z vás sa teraz zabávajú a hovoria si, že som zase prepadol nejakej blbosti (-: Myslím, že máte tak trochu pravdu.

Celé to začalo už v sobotu, keď som nevedel čo s načatým víkendom a tak som zavolal môjmu kamošovi Satnamovi (má iba o 9 rokov viac ako môj otec). Ten mi hneď vymyslel program, ktorý zahrňoval okamžitú prepravu k nemu na dedinu, prespanie a ráno veľmi skorý odchod na nejaké miesto. Satnam má dosť zvláštnu "angličtinu", takže som bol veľmi rád, že sa mi podarilo zabezpečiť, že ma počkal pri autobuse, inak som absolútne netušil, aký je plán. 

O to viac som bol prekvapený, keď sme prišli na miesto. Cestou som pochytil, že ideme na nejaký "teaching", ale každý dotaz na náboženstvo viedol k odpovedi, že "každý má dve nohy a nos a všetci sme rovnakí, tak prečo sa stále pýtam na náboženstvá?" Ok, miesto, na ktorom sme sa začali zhromažďovať mi pripomínalo najväčší hangár pre lietadlá na svete a dosť ma zaskočilo, keď sa celý tento hangár zaplnil ľuďmi. Naozaj nepreháňam, bolo tam cca 50.000 ľudí a všetci prišli počúvať "teaching". Samotný teaching ma až tak nenadchol, a to hlavne preto, že trval dve hodiny a bol v punjabi, ale potom ma Satnam začal vodiť po areály. Až vtedy som si uvedomil, že sa nejedná iba o hangár, ale prakticky o celé mesto. V tomto meste dávali zadarmo ľuďom jesť (ale väčšina z nich prispievala), mali tam obchody, ubytovanie, chrámy, všade rovné a čisté ulice, kľud, tráva a kopec zelene, nikto sa nikam netlačil, ľudia chodili po chodníkoch a kopec ďalších vymožeností, ktoré v Indii rozhodne nie sú samozrejmé.

Musím povedať, že okrem toho, že viem, že sa toto miesto volá Radha Soami Satsang Beas neviem o tom nič a zatiaľ som nemal časť do toho preniknúť hlbšie. Ale zohnal som si potrebnú literatúru (v Beas mali veľmi lacné knihy, ostatne ako všetko - dotovali tam ceny) a chystám sa pochopiť, ako sa týmto Indom podarilo vytvoriť niečo takéto. Pretože na prvú pohľad to vyzeralo naozaj ako vydarený komunizmus.

Športy

Bolo by veľmi nešportové, ak by som aspoň rýchlosti nespomenul včerajší zážitok, ktorý sa mi naskytol, keď som večer išiel okolo ihriska. Videl som hrať ľudí futbal a basketbal. To by bolo normálne... Ale oni hrali futbal a basketbal na rovnakom ihrisku. Dúfam, že sa rozumieme - v rovnakom čase (-: Môžem váš ubezpečiť, že tu nehľadajte nič viac, proste tam je jedno osvetlené ihrisko a chlapci sa asi nechceli biť, tak dva tímy hrali futbal a dva tímy basketbal. V praxi napr. ak dali futbalisti gól, tak sa štvrtina ľudí na ihrisku tešila, štvrtina smútila a polovica hrala ďalej, pretože ich sa to netýkalo. Celkom zaujímavý pohľad.

Inak ešte o tom baskete. Chodím si občas zahrať, ale teda, veľmi ma to nebaví. Oni nemajú základné návyky! Napr. najlepšia možná taktika v útoku je clona, nikto tu ešte neprišiel na účinnú obranu proti tejto zákernej zbrani. No a potom sa nepovažuje za úplne nutné brániť, a už vôbec nie svojho hráča. Naopak, dôležitejšie je útočiť. V praxi potom vidíme rozdelenie 2 - 3, s troma vysunutými útočníkmi vpredu. A ešte perlička. Ihrisko nie je až také zlé. Až na časť vo vnútri trojky. Túto časť sa niekto rozhodol natrieť na rozličné farby a na tejto farbe sa pohybuje asi ako na ľade. Veľmi múdry ťah (-:

A keď hrám, všetci na mňa vždy kričia "EEAASSY!!" Neviem presne čo to znamená, pretože to na mňa kričia takmer vždy...

Normal days around Punjab

It's been quite a long time since I wrote last time something (a) in English (b) about the day to day life. I'll do both now. While looking to last articles, it might cause an impression that what I am doing all the time is just travelling, having lots of fun and experiencing the very different and pleasant componants of India. Actually, almost the opposite is truth (-:

In university, not much is happening, literally. I teach some 4 lectures a week and in meantime I am doing whatever I want. As the article about the university was in Slovak, I only state, that apart of the fact that "university" reminds more an average high school anywhere else, there is nothing you can do when the work is over. Sometimes I wonder how the locals can stand it without any social life whatsoever. They can. Though, they are not satisfied either. But not frustrated like I am from time to time, with the other foreigners alike.

Well, so there is very clear cycle in my life here. I am working 6 days a week and then I am going for a one day trip. And this is amazing. Just one story for all. This Saturday I found a place which the Lonely Planet book says is good. So I took bus and travelled there. I arrived at about 11pm which is quite difficult time, especially when the bus drops you at the side of a very dirty road with not much of the civilization signs around. After unsuccessfull attempt to get a riksha driver to drive me somewhere I talked to co-travellers and they advised me to go with them to another city. So I went and in one hour I was already eating very nice dinner made by one's wife - a cooking teacher. Next day I had also guided tour on motorbike. The name of the city was Patiala and it has everything what we understand as common Indian. A lot of chaos and mess and couple of wonderful building - a temple and a palace. Both incredibly big. I really liked the place.

Then I moved to another city - Sirhind and met the same story again, just without the cooking teacher's dinner. A guided tour around the two temples and a lot of help.

One quotation for all at the end: "Do you have some tourists here?" - I asked after an hour walking around amazing sikh temple complex and feeling only non-Punjabi there.
"Yeah, we have many of them. Almost every day one or two arrive"

Pure Punjab. Welcome to India.

Tri dni v Tibete

Hmm, už pol hodinu sa snažím niečo napísať o výlete do Dharamsali, ale nejako sa mi nedarí. Asi to súvisí s tým, že sa mi tam veľmi páčilo a zanechalo to vo mne výrazné pocity a potom asi aj s tým, že od návratu na univerzitu sa dosť nudím a keď sa nudím tak prepadám rôznym chmúrnym myšlienkam. Ale aj tak to skúsim.

Dharamsala je mestečko pod Himalájami a sem v roku 1959 utiekol Dalai Lama, ktorého neskôr nasledovalo viac ako 100.000 Tibeťanov. V časti Mcleod Ganj potom vzniklo tibetské exulantské centrum, ktoré sa zvykne nazývať aj Malý Tibet. Naozaj tam panuje veľmi silná atmosféra a všetko čo si našinec predstaví pod pojmom "Tibet" sa tam dá nájsť. Tibetské vlajky, budhistické kostoly, mnísi v červených habitoch, nápisy Free Tibet a fotky Dalai Lamu na každom kroku. V meste je aj dosť veľa turistov veľmi pestrého zloženia. Niektorí hľadajú duchovné obrodenie, niektorí si prečítali, že Dharamsala je turistické miesto, miestni Indovia tam napr. chodia, pretože tam je veľa zahraničných turistov a tak. Každý si príde na svoje. 

Mňa najviac uchvátilo niečo trochu iné. Tibet je dnes vo svete veľmi frekventovaná téma a Dalai Lamu považujem za veľmi významného človeka. Bolo však úžasné vidieť naozajstných Tibeťanov a naozajstného Dalai Lamu. Nejako som si uvedomil, že to, že hovoríme o nejakých ľudských právach, čítame o tom a potom nosíme také tričká má aj reálny rozmer - a tým sú úplne normálni ľudia, s ktorými sa dá rozprávať o úplne bežných veciach a ktorých rovnako zaujímajú úplne normálne veci. Jediná výnimka je, že títo ľudia museli niekedy aj pár týždňov chodiť cez Himaláje, aby som sa s nimi potom mohol rozprávať, alebo aby mi za 10 korún mohli predať náramok... Ešte jedna vec. Títo ľudia naozaj veria, že sa raz do Tibetu vrátia, konkrétne to znie asi takto: "... keď odídu čínski okupanti, tak...". Hmm, držím im palce.

Okrem tibetskej atmosféry som si aj vybehol do kopcov. Bolo to celkom dobré, hlavne sranda bola, že som začínal na 1700, tesne pod 3000 som spal a predo mnou boli stále kopce vyššie ako Tatry. A ak by som mal deň navyše, tak by som na tie kopce vyšiel a za nimi videl ešte raz to isté. Na to si ale budem musieť počkať. (Video je z kopca Triund, miesta kde som spal).

No a posledný deň, na ktorý som obetoval moju asi predposlednú dovolenku, som bol na Dalai Lamovom učení. Bolo to super a ťažko sa to opisuje. Pre miestnych Tibeťanov je to významná spoločenská udalosť a všetci sa tam hrnú z okolitých dedín. Bohužiaľ Dalai Lama prednášal po tibetsky a rádio s tlmočením mi veľmi nefungovalo, takže som zo samotnej prednášky veľa nemal. Ale tak som si kúpil knihu a teraz to dodatočne študujem, takže v pohode.

ad nadpis - Brad Pitt bol oproti mne podstatne šťastnejší, bol tam o niečo dlhšie a ešte k tomu v naozajstnom Tibete

Lovely Professional University - stručná charakteristika

Nemožné sa práve stáva skutočnosťou - po dnešnom 4-hodinovom zasadaní všetkých fakultných učiteľov (odhadom cca 100) so šéfom-majiteľom univerzity som sa konečne rozhodol pasovať sa za dostatočne kompetentného na to, aby som to tu trochu opísal z akademického hľadiska.

Teda, akademického... Možno mám veľké nároky, ale toto, čo tu prebieha, mi veľmi univerzitu nepripomína. Dochádzka je z princípu povinná, učitelia napomínajú a vyhadzujú študentov z triedy, keď sa bavia. Jeden učiteľ má denne aj tri, alebo štyri hodiny. Administratíva kontroluje, či učiteľ skutočne v čase výuky učil, podľa pravidiel nesmie vo vyhradenom čase opustiť triedu.

Do pamäti sa mi napr. vryli niektoré výroky, ktoré tu padli:
- "Ja nemám čas rozmýšľať nad takými vecami, musím pracovať" - komentár učiteľa keď som od neho chcel zistiť jeho postoj k neoliberalizmu v medzinárodnom obchode.
- "My musíme študentov prinútiť (force) aby robili to, čo chceme my" - vysvetlenie šéfa katedry na ďalšom z pamätných stretnutí, keď diskutovali ako dosiahnuť, aby si 50% študentov predplatili The Economist.

Niekoľko ďalších vecí mi vŕta v hlave. Nikto sa napr. netvári, že na univerzite by sa mala robiť nejaká "vedecká" aktivita, keď som to spomenul jednému týpkovi, veľmi ho táto myšlienka zaujala a chce sa so mnou o tom ešte rozprávať. Alebo, dosť často sa tu skloňuje slovo "disciplína". Ale že by niekoho zaujímala aj "sloboda", s tým som sa ešte nestretol. Maximálne vo významne "nemôžme nechať študentom toľko slobody".

Ak by som sa pristavil pri slovíčku "Lovely", ktorým sa tu začína každé pomenovanie, tak jeho použitie mi príde ako naozaj otvorený výsmech. Univerzita funguje už 5 rokov, no väčšina budov je stále vo výstavbe, vrátane internátov, všade sú ťažké stroje, smrdí kanalizácia. Do toho je všade naokolo (aj vnútri kampusu) ostnato-drôtený plot, na každom rohu policajti a vojaci, občas s veľmi pôsobivou puškou v ruke, ktorá na mňa pôsobí ako veľmi pripravená na použitie. Celkovú atmosféru občas medzi zahraničnými prirovnávame k väzeniu...

Aby som však iba nekritizoval, po určitej úvahe ma napadla aj nejaká pozitívna vec. Škola sa naozaj bytostne zaujíma o to, aby študenti získali prácu. Existuje tu špeciálne oddelenie, ktoré komunikuje s firmami a so študentami a dohadzuje kontrakty. Rovnako sa mi zdá ako inšpiratívne, že celková výučba je zamerená prísne na využiteľnosť v praxi.

Ak by som to teda mal nejako to... Lovely Professional University rozhodne nespĺňa podmienku "lovely" a pravdepodobne ani "university". Naopak, celkovo je "professional" až príliš, keď prakticky celá jej činnosť je zameraná na to, aby sa študent naučil veľmi konkrétne činnosti, ktoré potom budú od nich vyžadovať v praxi, a teda aby jednoducho získali uplatnenie. Vlastne, jedná sa o veľmi jednoduchý business. Na rovinu, čo by som mal od súkromnej univerzity aj očakávať...

ps: jedná sa o jednu z najlepších univerzít v 25 miliónovom Punjabe