Vianoce v Indii a presun do Dillí

Tak sviatky sú už dávno za nami, minimálne za nami v Indii, a ja som sa dokonca už aj presunul z Dharamsaly do Dillí, kde som nastúpil na dlho očakávanú stáž na veľvyslanectve. Ale k tomu sa dostanem až nabudúce, najskôr som chcel ešte niečo o mojich posledných dňoch v horách.

Vianoce dopadli nakoniec veľmi dobre. Napriek dosť veľkým (ľahko pochopiteľným) problémom so zostavovaním vhodného jedálnička sa nám podarilo poskladať sviatočné menu v zložení kapustnica, zemiakový šalát a ryba. A bolo to naozaj výborné, a to povedali aj rozliční zahraniční návštevníci. Najväčšie prekvapenie bola asi kapustnica, ktorú sme spravili z normálnej kapusty a pre kyslosť sme do nej vyliali ocot. Geniálny trik!

Okrem vianočnej večere, ktorú sme si naozaj užili (a dokonca som dostal aj pár darčekov!) sa však už veľa vianočných udalostí nepritrafilo. Totiž, pre Indov sú Vianoce iba jedným z ďalších sviatkov rozličných miestnych komunít, takže ľudia ich registrujú, ale iba jeden - dva dni, a potom je koniec. Takže niečo ako vianočné stromčeky a koledy od októbra do februára naozaj nehrozia.

Avšak, jedna vec prišla s Vianocami a to hŕby Punjabskych sviatočných turistov. Totiž, ako som sa už raz vyjadroval, Dharamsala (a hlavne časť Mcleod Ganj) je jedno z miest v Indii s najväčšou koncentráciou zahraničných ľudí. Pre miestnych je to teda veľké lákadlo, prísť trochu poočumovať. Takže naše tri ulici v dedine sa zmenili na pouličnú diskotéku na spôsob Punjabi MCs. Priznám sa, že to som naozaj nemusel, a preto som sa uchýlil do odľahlejších častí. Podobná story sa potom opakovala aj na Silvestra, dokonca možno ešte s väčšou intenzitou a to som si už naozaj dal pozor, aby som nenavštívil centrum. Nie že by mi Indovia vadili, ale presne táto konkrétna skupina Indov pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok (a pohľadu na Európanov) sa mení na dosť neznesiteľných ľudí.

No, a hladina väčšiny ľudí sa ešte ani poriadne neustálila po Novom roku a ja som sa už vybral na diaľkovú cestu z Dharamsaly do Dillí, krásnych 12 hodín nočného cestovania po indických cestách. Užil som si to znamenite, rovnako ako prvotné presuny po Dillí s dvoma dosť ťažkými batohmi. No, ale zase som nemal žiadne problémy a v pohode som sa dostal na veľvyslanectvo.

Inak, aby som vyjadril aj pár prvých pocitov z Dillí, tak je to katastrofálne mesto (-: Ako typické hlavné mesto, všetko je tu dovedené do dokonalosti. V tomto prípade hlavne chaos, hrozne veľa ľudí a výborné obchodné taktiky pouličných predavačov. Len pre predstavu, včera som mal napr. veľké problémy vysvetliť dvom týpkom, že naozaj nechcem, aby mi na ulici čistili uši. Ale predstavte si, keď som povedal, že som zo Slovenska bez okolkov nalistoval stránku po česky, kde bola napísaná krátka oslavná báseň o tom aký je skvelý čistič uší. Ale predsa len som odolal.

ps: ešte mám pár tibetských príbehov, tak možno sa k nim niekedy ešte vrátim. ak nie, tak sa stačí pri vhodnej príležitosti opýtať (-: